„Pocit môjho šťastia musí byť taký čistý ako je inšpirácia. Keď sa takýto pocit nedostaví, prehrávam.“
Svetozár Stračina
(3. 12. 1940 – 26. 2. 1996)
slovenský hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní a editor ich nahrávok, spoluorganizátor folklórnych festivalov, autor piesní a úprav hudobného folklóru, orchestrálnych diel, filmovej a scénickej hudby a významná osobnosť folklórneho hnutia na Slovensku
Už ako dieťa ho fascinovali zvuky hudobných nástrojov. To ho priviedlo do hudobnej školy v Banskej Bystrici a neskôr na Konzervatórium a Univerzitu Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia kompozície a hudobnej vedy začínal so scénickou tvorbou k divadelným a televíznym inscenáciám, pantomíme, pásmam poézie a rozhlasovým hrám. Zaujali ho pritom najmä avantgardné divadelné scény, nesúce znaky alternatívnej tvorby.
Čoskoro rozšíril svoj záujem aj o oblasť filmovej hudby. Vytvoril hudbu k viac než 150 filmom vrátane 78 celovečerných produkcií. Rád pri tom uplatňoval tzv. motivickú prácu vychádzajúcu z folklórnych prvkov, využívajúc pri tom zvuky hudobných nástrojov – fujár, trombít, píšťal, cimbalu, drumble, zvoncov, ale aj rôznych nástrojov vzdialených etník. V 60. rokoch začal zameriavať svoju tvorbu primárne na folklórne žánre. Inšpiráciou sa mu stali ľudová hudba a pieseň. Pre slovenské folklórne súbory (SĽUK, Lúčnica) vytvoril množstvo úprav ľudových piesní, ako aj pôvodných skladieb k ich choreografiám. Pozoruhodná bola aj jeho spolupráca s poprednými folklórnymi festivalmi na Slovensku. Unikátne kompozície a aranžmány hudobného folklóru pripravoval aj pre rozhlasové vysielanie, pričom za vrchol jeho tvorby sa považujú diela zložené po vzniku medzinárodnej rozhlasovej súťaže Prix de Musique Folklorique de Radio Bratislava (1970). Skladby vytvorené pre túto súťaž získali 10 cien, čím sa Stračina stal najoceňovanejším skladateľom v jej histórii. V jeho dielach sa snúbia tradícia a autentické nástroje s modernou umeleckou víziou, v rámci ktorej, za aktívnej spolupráce s Experimentálnym štúdiom, využíval zvukové efekty, techniku mixovania a transformácie zvuku, či elektroakustické prvky. Nastolil tak osobitý trend v spracovaní folklórnej hudby, ktorý často označujeme ako „stračinovský“.
Po prerušení súťaže Prix de Musique Folklorique v r. 1993 bola v r. 2003 Slovenským rozhlasom v spolupráci s Európskou vysielacou úniou (EBU) obnovená a na počesť Svetozára Stračinu nesie jeho meno.
Nahrávka: A pred tých Kankov, nahrávka pre prvý ročník festivalu Prix de Musique Folklorique de Radio Bratislava 1970, kde získala 1. cenu. Interpret: Dievčenská spevácka skupina FS MARÍNA / FARKAŠ Viliam; Autor: Svetozár Stračina, vlastná štúdiová výroba, 1970.